Aktuality

Pondelkový príhovor - o. Henrich Grejták (24.04.2017)
pridané 25.04.2017

Milí študenti, 
sme v čase písania prác bakalárskych, diplomových aj iných. Spomenul som si, že pred viac ako pätnástimi rokmi som ako študent mal za úlohu spracovať rozhovor Ježiša s Nikodémom, ktorý sme dnes čítali v evanjeliu. Pod slovom narodiť sa Ježiš myslí na niečo iné ako Nikodém. Chvíľu to trvá, kým to Ježiš Nikodémovi ujasní. "Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo." (Jn 3,3) Grécke slovo anothen, "zhora", má aj iný význam, a to "znova". Nikodém to pochopil, že sa má znova narodiť, Ježiš mu vysvetľuje, že zhora, inými slovami z Ducha. "Čo sa narodilo z tela, je telo a čo sa narodilo z Ducha, je duch." (Jn 3,6) Z tela, to je z vlastných síl, z vlastného rozumu, z vlastnej vôle, z vlastnej nábožnosti. Z Ducha, to je z Boha. Akoby sme tu znovu počuli ozvenu z prológu evanjelia: "Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha. (Jn 1,12-13) Ako vyzerá narodenie sa zhora, z Ducha? Rôzne, veď Duch predsa veje ako chce, ale niečo sme mohli vidieť v prvom čítaní. Peter a Ján uzdravili chorého a ohlásili Ježiša Krista ako zdroj moci, ktorou sa to stalo. Začali budovať Božie kráľovstvo. A začali aj problémy. Náboženské autority v jeruzalemskom chráme im zakázali ohlasovať Krista. Ak by boli apoštoli reagovali z rozumu, z okolností, z vlastnej sily, tak by sa pokúšali len z tela. Ale oni reagovali z Ducha. Zišli sa a začali sa modliť s Ježišom Kristom uprostred. "A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo." (Sk 4,31) A toto bolo niečo z Ducha, zhora, z Božieho konania, a preto ich ohlasovanie bolo úspešné. Máme tu jednoduchý vzor, ako konať z Ducha, keď sa budovanie Božieho kraľovstva komplikuje:
1. problém, prekážka, bolesť 
2. modlitba, kde postavíme Ježiša doprostred problémov 
3. vyliatie Ducha Svätého a posilnenie 
Ak zažívaš únavu, útlm, znechutenie alebo aj nepriateľstvá v službe v Cirkvi, v spoločenstve, v rodine, vo farnosti, v dieceze, je potrebné znovu vyliatie Ducha Svätého. Áno, my sme už prijali Ducha Svätého v krste, a to celého. Ale potrebujeme jeho vyliatie, novú skúsenosť a posilnenie. Aj apoštoli ho už prijali na Turíce, ale tu ho znovu zažívajú a prijímajú. 
Poviete si: veď sa modlím, tak prečo nič? 
Je niečo iné pomodliť sa, a je niečo iné modliť sa s vierou v Ježišovom mene. Deje sa niečo v tebe, keď vyslovíš meno Ježiš Kristus? Alebo sa vtedy nudíš? Zatrasie sa miesto, na ktorom sa modlíš, ako u apoštolov? Zemetrasenie vo Svätom písme je znakom Božej moci, slávy, vznešenosti... 
Možno sa nemusí triasť miestnosť, ale chveje sa tvoje srdce? Trasie sa tvoja duša i telo bázňou v Božej prítomnosti, keď sa modlíš? Nebrániš sa Duchu Svätému, keď ťa chce naplniť a modliť sa v tebe? 
"Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; 
a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi." (Rim 8,26) 
Máme veľkonočné obdobie, a to čas na očakávanie a znovuvyliatie Ducha Svätého. Všetci sme už prijali Ducha Svätého, ale je čas prosiť, aby sa v nás nanovo vylial. Aby prišiel do všetkej modlitby, kde sa modlíme len z vlastných síl, len z tela. Aby naplnil naše slabé a bojazlivé srdcia. Aby nás posilnil tam, kde už nebudujeme Božie kráľovstvo a Ježišove záujmy, ale len si žijeme svoj život a svoje záujmy. 
Aby sa zachvel chrám Ducha Svätého, teda my sami, keď nás naplní. 



 

2017 © Univerzitné pastoračné centrum sv. Košických mučeníkov, Košice