Aktuality

Pondelkový príhovor - o. Henrich Grejták (23.01.2017)
pridané 24.01.2017

1. "Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť..." Mk 3,24
Vieme, čo všetko dokáže urobiť v nás rozdelené srdce. Keď jedna jeho časť chce poslušnosť Bohu a druhá časť si to chce zariadiť po svojom. Rozdelené srdce vedie k hriechu, často aj k vnútornému chaosu až chorobe. A nakoniec k úplnému odvráteniu sa od Boha. Boh nás pozýva milovať ho celým srdcom, lebo vie, čo to s nami urobí, keď ho budeme mať rozdelené. 
Rozdelenie jednotlivca prechádza do rozdelenia spoločenstva. Máme týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Modlíme sa za rozdelených bratov a sestry. Za tých, ktorí síce uverili Ježišovi, ale sú rozdelení. Alebo neprijímajú autoritu. Ak sa narodím do nejakej rodiny, tak dostávam dve veci bez toho, aby som si ich mohol vybrať. Dostávam otca a mamu s ich autoritou nado mnou. A dostávam aj súrodencov, ktorí majú tých istých rodičov, či sa mi páči alebo nie. Podobne je to v duchovnej rodine, v Cirkvi. Ak sa narodím v Ježišovi Kristovi ako nový človek, dostávam sa pod  jeho autoritu. A on ju na zemi zanechal apoštolom na čele s Petrom. A dostávam aj duchovnú rodinu. Áno, sú to moji bratia a sestry, napriek tomu, akí sú. O toho sa modlíme, aby naša duchovná rodina, Cirkev, bola spolu ako sa za to modlil aj Ježiš:  "... aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal." Jn 17,21
2. V dnešnom evanjeliu Ježiš povedal aj ďalšiu vec: "Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom." Mk 3,29 My si nechceme vysvetľovať toto jeho náročné slovo svojvoľne, preto sa pozrieme, čo o tom hovorí autorita duchovnej rodiny, Cirkvi. Sv. pápež Ján Pavol II. o tom píše v encyklike o Duchu Svätom: 
"... rúhanie" nespočíva v urážaní Ducha Svätého slovami, ale v odmietnutí prijať spásu, ktorú Boh ponúka človekovi skrze Ducha Svätého, pôsobiaceho mocou obety na kríži... A rúhanie proti Duchu Svätému spočíva práve v radikálnom odmietnutí prijať toto odpustenie, ktorého vnútorným rozdávateľom je on a ktoré predpokladá skutočné obrátenie, spôsobené ním samým vo svedomí. Ak Ježiš hovorí, že rúhanie proti Duchu Svätému nemôže byť odpustené ani v tomto živote, ani v budúcom, je to preto, že toto "ne-odpustenie" je príčinne spojené s ne-kajúcnosťou, čiže s rozhodným odmietnutím obrátiť sa. To však značí odmietnutie načrieť do prameňov vykúpenia, ktoré "stále" zostávajú otvorené... "Rúhanie" proti Duchu Svätému je teda hriech spáchaný človekom, ktorý sa domáha domnelého "práva" zotrvať v zle, v akomkoľvek hriechu, a tak odmieta vykúpenie. Človek zostáva uzavretý v hriechu, a zo svojej strany tak znemožňuje svoje obrátenie, a teda aj odpustenie hriechov, ktoré pokladá za nepodstatné alebo bezvýznamné pre svoj život. Je to stav duchovnej záhuby, pretože rúhanie proti Duchu Svätému nedovoľuje človekovi vyjsť z väzenia, do ktorého sa sám uzavrel, a otvoriť sa božským prameňom slúžiacim na očistenie svedomia a odpustenie hriechov. 
Pôsobenie Ducha pravdy, ktoré má za cieľ spasiteľne "ukázať, čo je hriech", stretá sa v človekovi, ktorý je v takomto stave, s vnútorným odporom, akoby s nepreniknuteľnosťou svedomia, so stavom duše, ktorá akoby zatvrdla v tom, pre čo sa slobodne rozhodla. Sväté písmo to zvyčajne nazýva "tvrdosť srdca". (Dominum et Vivificantem 46-47)
Vidíme, kam až nás môže doviesť rozdelené srdce? Preto je potrebné vidieť to, čo nás rozdeľuje, aby sme nepatrili celí Bohu. Je potrebné vidieť svoj hriech a odvracať sa od neho. Boh nám chce vždy odpustiť. A o tom je tá najkrajšia veta dnešného evanjelia: "Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali." Mk 3,28 


 

2017 © Univerzitné pastoračné centrum sv. Košických mučeníkov, Košice