Aktuality

Pondelkový príhovor (VENI SANCTE) - o. arcibiskup Bernard Bober (26.09.2016)
pridané 27.09.2016

Drahí bratia kňazi – z UPC-éčka, Teologickej fakulty i z Kňazského seminára, seminaristi, milí mladí priatelia, drahí bratia a sestry v Kristovi! 
Začiatok nového semestra volá po väčšej pozornosti. Pozýva nás k istému seba-záporu, keď budeme musieť robiť aj to, čo veľmi nechceme – prednášky, príprava na skúšky z predmetov, ktoré nám celkom nevoňajú. Bude to výzva zapojiť všetky zmysly i vôľu – výzva vydržať a obstáť, obhájiť svoje zameranie! 
Pri všetkých tých povinnostiach, by sme však nemali zabudnúť na to podstatné – na náš život, dušu i srdce. Sú pred nami základné otázky: Čo si my v živote všímame a čo prehliadame? Čo považujeme za úspech? Kedy sme sa cítili byť veľkí? Z čoho mám v živote skutočnú radosť? 
Táto naša doba nás učí všímať si skutočnosť hlavne cez techniku, ekonomiku a politiku. Podľa tohto sveta má byť naša prezentácia dynamická, sebavedomá a dostatočne presvedčivá. Ale človek a jeho život veľakrát zažíva rozpor v duši, v srdci – a totiž, že životný štýl, ktorý žijeme dnes, je často prázdny. Je to akoby bublina, ktorá spľasne hneď pri prvých problémoch, pri chorobe a iných ťažkostiach. Teda, aký život sa oplatí žiť? 
  V prvom čítaní z knihy Jób sme počuli ako Boh podrobil Jóba skúške. Dá sa povedať, že spravodlivý Jób stratil všetko, a predsa kvôli tomu nerobil Bohu žiadne výčitky. Boh na neho dopustil nešťastie, ale on ani napriek tomu nestratil vieru a nezaprel ju. Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami a nevyriekol nič hlúpe proti Bohu (Jób 1, 6-22). Keď sa stane niečo zlé nám, hoci nestrácame vieru, robíme Bohu aspoň výčitky: Pane, prečo si to na mňa dopustil?! Toľko Ti slúžim, zachovávam Tvoj Zákon a čo z toho mám? Len výsmech okolia a bolesť v srdci!
Tak isto ako my, keď si kladieme otázku Čo z toho mám, že verím a snažím sa žiť podľa Božích prikázaní?, takto vypočítavo sa správali v jednej chvíli aj apoštoli voči Ježišovi, keď rozbehli debatu o tom, čo budú mať z toho, keď ho budú nasledovať a veriť v neho. Iba pár veršov pre dnešným čítaním z Evanjelia podľa Lukáša v 9. kapitole, je Ježišova odpoveď: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma (Lk 9, 23). Nie blahobyt, ani bohatstvo, nikomu nesľubuje ani zaručený úspech, naopak, ešte vyžaduje obetu, sebazaprenie a kríž. Ale učeníci akoby nepochopili túto požiadavku, a preto im neskôr Ježiš znovu pripomína: Haló! - Kto je medzi vami najmenší, ten je veľký! (Lk 9, 48). 
Informácie a vedomosti, ktoré v tomto semestri získate poctivým štúdiom, z vás urobia profesionálov vo svojom obore. Kto vám však ponúkne prednášky a rady o tom, ako zostať zodpovedným, principiálnym, verným a dobrým človekom? Náš svet je dnes plný opačných ponúk. Ťahá vás aby ste sa stali veľkými, úspešnými a priebojnými podľa lacných a rýchlych postupov. Byť úspešný a veľký, znamená dnes – mať ostré lakte, šikovne taktizovať a oblafnúť toho druhého, rýchlo zbohatnúť, užiť si bez záväzkov a viazanosti, zabudnúť na problémy ponorením do alkoholu.
Viera v Krista vám však ponúka niečo iné. Niečo, čo nie je lacné. Je to síce náročnejšia cesta, ale stojí za to, lebo prináša nefalšovanú radosť zo života. Božie slovo nám dnes dáva nádherné návody ako to dosiahnuť.
Byť najmenší ako Jób – hoci stratíme všetko bohatstvo ako on, a predsa nestratíme vieru – vtedy budeme veľkí v Božích očiach – veľkí duchom, charakterom, čistým svedomím, vernosťou a pokojom srdca.
Byť najmenší ako dieťa – s čistou dušou, úprimnosťou, priamosťou, bez vypočítavosti a intríg, so srdcom plným dôvery a odovzdanosti, bez ťažkých hriechov na duši – vtedy sme najväčší – najväčší v láske – vtedy, keď zostávame v Bohu ako jeho deti !
Toto je skutočná škola pravej veľkosti. Každý človek môže rásť a zdokonaľovať sa v láske – byť viac prívetivejší, obetavejší a milosrdnejší. Nie je to však ľahká a jednoduchá škola. Skúšky z lásky sú síce bez známok, ale nikdy nie bez obety a kríža, ktorý na nás z času na čas doľahne. Práve v nedostatku, v trápení a vo chvíľach, keď iní potrebujú tvoju pomoc, práve vtedy sa ukážeš, aký vlastne si a čo v tebe je!
Milí mladí priatelia, milí študenti a seminaristi! Začínate nový školský rok, nový semester. Prajem vám, aby ste rástli, dozrievali a boli veľkí v Božej láske. Aby ste vydržali a zostali blízko pri Ježišovi. Aj napriek pohoršeniam, aj napriek krížom a ťažkostiam či pochybnostiam, nezapredajte svoju vieru! Ľahko vás strhne pohodlnosť a nezávislosť vašich spolužiakov či kolegov, ale nedajte sa iba tak lacno obrať o zmysel života. Nenechajte si vyrvať zo srdca Krista! 
Stretávajte sa na Eucharistii, príďte na spoveď, nech sa stane čokoľvek, nežite s hriechom na duši – vaše svedomie vám to neodpustí a keď sa zobudí, bude vám to vyčítať. Vzývajte Božiu Matku Pannu Máriu a proste ju pomoc. Mnohí ste už ďaleko od svojich rodičov, preto nech je ona vašou matkou na dôležitom úseku cesty života.
Za najväčší úspech vo vašom živote považujte vždy vašu jednotu s Ježišom, schopnosť pomáhať, milovať i odpúšťať. Dôverujte Bohu ako jeho deti a buďte veľkí v láske i napriek ťažkostiam! AMEN


 

2017 © Univerzitné pastoračné centrum sv. Košických mučeníkov, Košice